Zistite, aké chyby v pracovných zmluvách môžu viesť k neplatnej výpovedi, náhrade mzdy a tisícovým súdnym sporom. Prevencia je lacnejšia.
Podpísaná pracovná zmluva často vyvoláva pocit istoty. Dokument je podpísaný, pracovný pomer vznikol a všetko je v poriadku.
Problém nastáva vtedy, keď sa až o niekoľko mesiacov alebo rokov ukáže, že zmluva obsahuje chybu. A práve táto chyba môže viesť k neplatnej výpovedi, povinnosti vyplácať náhradu mzdy celé mesiace či roky, a k súdnemu sporu, ktorý firmu stojí tisíce eur.
Nejde o teoretické riziko. Slovenské súdy pravidelne rozhodujú prípady, kde rozhodujúce pochybenie spočívalo v zdanlivo „bežnom“ ustanovení pracovnej zmluvy.
Nižšie uvádzame najčastejšie a zároveň finančne najrizikovejšie chyby, s ktorými sa stretávame v praxi.
Chyba č. 1: Nejasne definovaný druh práce
Jedna z najčastejších chýb je príliš všeobecné vymedzenie druhu práce – napríklad „administratívny pracovník“ alebo „manažér“.
Zákonník práce vyžaduje, aby bol druh práce dohodnutý dostatočne určito. Ak je definícia príliš široká alebo naopak nejasná, vznikajú problémy.
Aký je následok?
Zamestnanec môže odmietnuť vykonávať činnosti, ktoré podľa neho nespadajú pod dohodnutý druh práce. Ak mu zamestnávateľ za takéto odmietnutie dá výpoveď, súd môže výpoveď označiť za neplatnú.
Príklad z praxe
Súdy opakovane rozhodli, že zamestnávateľ nemôže jednostranne meniť druh práce bez súhlasu zamestnanca. Ak je zamestnanec preradený mimo rámec dohodnutej práce a odmietne ju vykonávať, výpoveď z tohto dôvodu nemusí obstáť.
V praxi to znamená:
- povinnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
- doplatenie náhrady mzdy,
- úhradu trov konania.
V extrémnych prípadoch môže vzniknúť aj prekážka v práci na strane zamestnávateľa – zamestnanec nemusí vykonávať prácu, no firma mu musí vyplácať náhradu mzdy.
Chyba č. 2: Nesprávne určené miesto výkonu práce
Miesto výkonu práce je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Ak nie je určené presne, môže výrazne oslabiť pozíciu zamestnávateľa.
Častou chybou je príliš široké vymedzenie, napríklad „územie Slovenskej republiky“, bez reálnej potreby.
Prečo je to problém?
Najväčšie riziko vzniká pri organizačných zmenách a výpovediach z dôvodu nadbytočnosti.
Zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu – ale len v mieste výkonu práce dohodnutom v zmluve.
Ak je miesto výkonu práce:
- „Bratislava“ – ponuková povinnosť sa viaže len na Bratislavu,
- „územie SR“ – ponuková povinnosť sa rozširuje na celé Slovensko.
Široké vymedzenie miesta výkonu práce môže výrazne sťažiť rozviazanie pracovného pomeru.
Chyba č. 3: Vopred „nadefinované“ závažné porušenie pracovnej disciplíny
Niektoré pracovné zmluvy obsahujú zoznam konaní, ktoré sa automaticky považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny a majú byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Takéto ustanovenia sú veľmi problematické.
Prečo?
Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny neposudzuje zmluva, ale konkrétne okolnosti prípadu.
Súd vždy skúma:
- intenzitu porušenia,
- následky konania,
- postavenie zamestnanca,
- mieru zavinenia.
Ak si zamestnávateľ vopred „vyhlási“, že určitý skutok je automaticky závažným porušením, súd tým nie je viazaný.
Riziko
Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer okamžite na základe takéhoto ustanovenia a súd dospeje k záveru, že nešlo o závažné porušenie, skončenie bude neplatné.
Dôsledky sú rovnaké, náhrada mzdy, súdne trovy, povinnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.
Chyba č. 4: Práca nadčas „zahrnutá“ v základnej mzde
Ďalšou častou chybou je ustanovenie, podľa ktorého je práca nadčas zahrnutá v základnej mzde.
Takéto dojednanie je možné len za presne stanovených podmienok, najmä pri vedúcich zamestnancoch.
Ak ide o bežného zamestnanca, ktorému sa do mzdy „započítajú“ nadčasy bez splnenia zákonných podmienok, takéto ustanovenie môže byť neplatné.
Riziko v praxi
Zamestnanec môže spätne požadovať:
- doplatenie mzdového zvýhodnenia za nadčas,
- úroky z omeškania,
- prípadne ďalšie nároky.
Pri viacerých zamestnancoch môže ísť o významné finančné sumy.
Chyba č. 5: Neplatné alebo nevymáhateľné klauzuly
V snahe ochrániť firmu sa do pracovných zmlúv často dostanú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so Zákonníkom práce. Takéto ustanovenia sú od začiatku neplatné.
Najčastejšie neplatné klauzuly:
Záväzok mlčanlivosti o mzde
Zamestnanec sa nemôže zaviazať, že nebude hovoriť o svojich mzdových podmienkach. Takéto ustanovenie je neplatné.
Všeobecný zákaz inej zárobkovej činnosti
Zamestnávateľ nemôže zakázať akúkoľvek ďalšiu prácu mimo pracovného času. Obmedziť možno len konkurenčnú činnosť, a to za zákonom stanovených podmienok.
Zmluvné pokuty za odchod zo zamestnania
Sankcionovanie zamestnanca za to, že chce ukončiť pracovný pomer, je neprípustné.
Aký je následok?
Takéto ustanovenia nie sú len „zbytočné“ a môžu oslabiť postavenie zamestnávateľa v súdnom spore. Ak by sa zamestnávateľ pokúsil zamestnanca na ich základe postihnúť, riziko prehratého konania je vysoké.
Finančné dôsledky: Prečo môže byť zlá pracovná zmluva drahá
Chyby v pracovnej zmluve sa najčastejšie prejavia až v momente skončenia pracovného pomeru.
Medzi najzávažnejšie finančné dôsledky patria:
- náhrada mzdy pri neplatnej výpovedi (niekedy za obdobie aj niekoľkých rokov),
- súdne trovy a trovy právneho zastúpenia,
- pokuty od inšpektorátu práce,
- časová záťaž pre manažment,
- reputačné riziko pre firmu.
Jedna chyba v pracovnej zmluve môže znamenať násobne vyššie náklady, než je cena jej odbornej kontroly.
Kontrola pracovných zmlúv ako prevencia
Najefektívnejšou ochranou je prevencia.
Odporúčame:
- pravidelný audit existujúcich pracovných zmlúv,
- nepoužívať vzory stiahnuté z internetu bez právnej kontroly,
- vytvoriť interné šablóny prispôsobené konkrétnemu fungovaniu firmy.
Správne nastavená pracovná zmluva je nástroj ochrany zamestnávateľa – nie formalita.
Máte istotu, že vaše pracovné zmluvy sú v poriadku?
Ak si nie ste istí, či vaše pracovné zmluvy obsahujú rizikové ustanovenia alebo sú aktuálne podľa platnej legislatívy, je vhodné ich dať preveriť.
V rámci služby WorkLegal Care sa zameriavame na audit a úpravu pracovnoprávnej dokumentácie tak, aby minimalizovala riziko sporov a bola pripravená aj na kontrolu zo strany orgánov.
Prevencia je vždy lacnejšia než súdny spor.